 |
|
|
jaroslava kuchtová |
|
| home o autorke prázdniny s Huncútom kašlem na život bez lásky túto noc nezaspím básne ohlasy kontakt |
nachádzate sa tu: básne |
básneClivota Smiech cez slzy Znovuzrodenie Až rozkvitnú čerešne To My Mother/Mojej mame Neposlušná Začiatok konca Raz za čas Do rúk sa ti vkladám Ach... Školská Túžba Na prechádzke lesom A Walk in the Woods Kvapka v mori Vŕba Nikdy Návraty Prosba Nepotrebná Nahé ilúzie Mozaika Nenásytná Až za nechty Len tak Začarovaný kruh Čakanie 4 Haiku Šťastie ... raz... 3 Haiku Trojštvrťová Rozhovor s dušou |
|
Clivota Do noci povzdych, zatváram viečka, déjà vu v duši, dohára sviečka... Spočíta vrásky zrkadlo času, v srdci už prší, clivo je zrazu... Do seba sajem sladký bôľ vína, lístie už padá, čia je to vina?! Duša je v kvete, márne sa vzpína, leto už vädne, vkráda sa zima... Och, koľko lásky! Cítiš to chvenie? Ruku mi podaj, Obloha temnie... Smiech cez slzy Zavri city do ulity, nevypusť ich von. Aj keď si už celkom zbitý, bezmocný je ston. V maske klauna radšej ži, obecenstvo nechce splín! Nacvič úsmev, zopár lží, smútok šepkaj do perín. Srdce plače? Ty sa smej! Načo smútok ukazovať? Nezmeníš tým diania dej... Znovuzrodenie Slnko dokáže robiť zázraky. Vie rozohnať aj tie najčernejšie chmáry na duši človeka. Svoju „prácu“ začína hneď zrána. Najprv zvedavo vykukne ponad obzor a potom – potom sa usmeje. Na steblá sadne si, rosou sa napojí. S kvetmi sa privíta, potíšku, v pokoji. V tráve sa poihrá, potokom zaiskrí, s vetvami pohojdá, pogúľa po lístí. Na nebi dúhu hneď po búrke rozleje, a zrazu na duši ľahko je, dobre je. Do srdca votká mi zlatisté pradienka. Smútok sa vytratí, odletí neviem kam. Zažmurkám na slnce, šťastne sa usmejem. Ďakujem nebesám, za návrat nádeje... Až rozkvitnú čerešne Rozjímanie v tráve, ona a on len s ňou, znenazdania hravé bozky pod čerešňou. Rozčechrané vlasy, trblietanie v tráve, opojenie z krásy, prísľub lásky pravej. Nebo až blankytne od svitu žiari, na lúke rozkvitne aj láska v máji. Ale máj uvädne, zbelejú púpavy. Opadnú lupene, láska sa unaví. Netráp sa, nezúfaj, že láska zovšednie, veď príde zase máj, rozkvitnú čerešne... To My Mother Mojej mame Sadness pierced my body through Smutná som a clivo je mi, ´cause you´ve left and I´m so blue. bo mi chýbaš tu na zemi. Make me laugh and let me cry, Plačom uteš, smiechom obdar, look after me from the sky. buď môj anjel, buď môj oltár. Be my angel as you swore, Dozri na mňa, sľúbila si, wait for me at heaven´s door. počkaj v nebi, prídem asi. Once I kiss your lips and hair, Raz ti bozkám vlasy, pery, don´t be sad and please wait there. nesmúť, čakaj, ja v to verím. Neposlušná Chcem celkom málo – by u mňa v bezpečí sťa v hrade bola. Tichá a bez rečí. No ona bráni sa! Priečna je, nezlomná. Držím ju, nevládzem, uteká odo mňa. A tak ju potrestám, horkú a klebetnú! Zamknem ju zarána, nedám jej vylietnuť! Čierno je, slano je v žalári, v duši. Musí sa von dostať, búši a búši! Zostaň tu! Vzdávam sa, rosia sa mi líca... V žalári skuvíňa ďalšia klebetnica... Začiatok konca Nič nehovoriace slová, veľavravné ticho, nemé výčitky. A cesta, čo nikam nevedie. Mŕtvy život, obrovská ničota, prekypujúca prázdnota. Minimálne maximá citov, menej, čo nikdy nebude viac. Mráz, čo páli až do kostí... A koniec nekonečnej lásky. Bežné paradoxy. Raz za čas Raz za čas sa strhne búrka ... V duši mocnie čierny dážď, pribúda na srdci brázd. Nebo ryčí, zem sa trasie, rozmarné je ľudské šťastie. Raz za čas zas slnko žmurká... Dúhou nebo zaleje, plaché skrsnú nádeje. Lúčmi rosu vysuší, slané kvapky na duši. Raz za čas mám z búrok hrôzu, bojím sa ich, strácam rozum. Raz za čas zas búrka príde, kde je teplo tvojich krídel? Raz za čas mi povedz, mám ťa rád, nebudem sa viacej búrok báť... Do rúk sa ti vkladám S tebou padám, aj sa vznášam, dotýkam sa hviezd. Nebeským sa divím krásam, tebe dám sa viesť. Aj keď z cesty vybočím, všade vôkol visí tma, vyvedieš ma úbočím - zato môžeš súdiť ma. So mnou si tu vždy, keď hľadám, chcem sa správne rozhodnúť. Poddávam sa tvojim radám, bezpečná je s tebou púť. So mnou smútiš, s tebou snívam, vo mňa sa vždy nádejaš, pri mne stojíš, odjakživa, moje druhé – dobré JA. Ach... Letí s davom, príliš rýchlo, nevládze už, nebo stíchlo. Ty však choď, len ďalej kráčaj, za vidinou, jak to vtáča... Do cieľa, kde všetko vraj je, bohaté priam rajské kraje. Doletí tam, srdce slabne, v žiare žmúri, už je na dne. Stratené je, ach, to vtáča, ty však ideš, stále kráčaš... Školská Zase vstávať, môj ty bože, veď je tma a všetko spí! Zvoní budík, chmátam v hrôze, raz ťa zmárnim, to si píš! Odporná je ráno škola, nedá mi tá beštia žiť... Musím do nej, mŕtvy spola, nemá chochmes, žiaden cit! Hlava ťažká, hoc je prázdna, na pive som včera bol... Vypiť treba všetko do dna! Večer drinky, ráno bôľ... Čo tá učka nedá pokoj, zbláznila sa v tento deň? Nevidí to kalné oko?! Nedá sa mi čítať preň! Ako to, že hlava prázdna? Vraj je dutá – hoc je veľká! Moja vina je to azda?! Neschopná je... učiteľka! Tá neschopnosť oči kole! Že som hlúpy, či to viem... Načo potom sedím v škole?! Zbalím švestky – carpe diem! Túžba Hodiť tieseň za hlavu chytať vločky do dlaní sfarbiť dúhou déjà vu opájať sa hviezdami Objať svet a spiť sa krásou nesmiať sa len zdanlivo prijať jeseň a čas mrazov dar prílivov odlivov... Na prechádzke lesom Jeden, dva, tri, štyri, päť, pozri na náš krásny svet. Tu hľa lopúch, tam zas muška, otvor oči, nastraž ušká. Klopi, klopi, ďateľ ťuká, hľadá červy v kôre buka. Klopi, klopi, poďte von, zjem vás všetky, hladný som. Zo studničky zurčí voda, jelši, vŕbe vlahu dodá. Tesne nad ňou vážky letia, bo je čistá a bez smetia. Divozel zas láka včielku, prospešný je zdraviu, tielku. Jeden, dva, tri, štyri, päť, zoskoč z pníka, k mame leť! A Walk in the Woods One, two, three, then four and five, look how nice is world and life. Here´s a burdock, there´s a fly, snare your ears then watch and spy. Knock, knock is a lovely sound, woodpeckers must dig worms out from the bark of one old beech - there are many, they´ll eat each. Water´s gurgling from the well, where an alder, willow dwell. Dragonflies are gliding there, it is clean, they needn´t care. Come here, bee, the mullein says, take my force to help your health. One, two, three, then four and five, from the bole to mum´s arms fly! Kvapka v mori Čo je šťastie... či ho niet? kvapkou v mori spleťou ciest Darmo prosíš... márnosť viet stratil si sa čudný svet Zasvieť maják... azda späť?! poblúdených slepých veď Či je šťastie... a či niet? vráť nám Bože dar vidieť Vŕba pre smútok zrodená duší čo zblúdia nemé sú košíky osudov z prútia bolesť je priťažká vlastná i cudzia k zemi sa vždy klonia stromy aj ľudia zármutok pocestných lymfou už prúdi kto si však povšimne tlkot v jej hrudi... * bolesť je priťažká vlastná i cudzia k zemi sa sklonila ach kde ste ľudia Nikdy Prazvláštne slovo je nikdy sprvoti ostré jak britva zjari je naduté, pyšné ráznosťou, energiou plytvá S letom už ostrie sa stupí sila sa vytráca, slabne múdrosť mu prinesie jeseň pokoru zimné dni chladné Prazvláštne slovo je nikdy s človekom starne Z lana je už len pár nití Vzdoruje Márne Návraty Môcť sa vrátiť o pár liet... Minulosti dotknúť sa Opäť veriť v silu sna Pustiť z hlavy čudný svet S Alenkou v jej ríši žiť Letieť s princom k oblakom Dať sa zlákať jablkom Bezstarostne vítať svit * Tak už prestaň, vráť sa späť! Dávne časy nechaj tak Roztvor krídla ako vták Rojči Snívaj K slnku leť Prosba Samota, samota, SAMOTA! Obrovské prázdno čo zviera tisne a bolí a žmýka sval čo v predsmrtných kŕčoch sa zmieta Zľutuj sa, Pane Nepotrebná Mladá je ešte Mladá, no stará... Samotná v dave Takou sa stala Aj kvapky dažďové stekajú po tvári... Odplaviť umyť chcú horkú chuť života Vymyť sa však nedá spod kože ničota Nikomu nechýba Zbytočná To kvári Nahé ilúzie Za rána slnko, na obed mračná... Kto za to môže, že sčista-jasna nebesky modrá je zrazu sivá, nádeje že dážď donaha zmýva? Kto za to môže, čia je to vina?! * Hej, barman, kde si? Sem s fľašou vína! Mozaika môjho života pestrá je, farebná Maliar sa oháňa štetec si máča vo farbách dúhových Namiešať, zamiešať, poskladať Prefarbiť! (Prefarbiť? Aj tak sa všetko rozpije...) Mozaika tvorí sa Z palety ubúda farieb (a života) Biela sa minula prvá Už nie si nevinná (Aj dúhová je pekná) Zelená chýba tiež (Čím tieseň prekryť mám?! Kde smútok pochovať?!) V stromoch si chcela? Černe je dostatok Snúbi sa s bolesťou Vpletá sa (až do srdca...) Žltej prosím tiež pridať Úcta nech do bohatstva sa odeje Ešte fliačik pokánia a pokory (Iba toľko?!) Fialová sa už minula! Už len červeň prsknúť tam (Patrí sa) Nech láska dielo dotvorí * Vďaka, osud (za taký gýč!) Nenásytná Ako vodu maj ma rád, moju hĺbku k sebe vpusť. Vlej si ma do smädných úst, vypi ma na jedenkrát. Od prameňa maj ma rád, potečiem ti do dlaní. Rozčer si ma prstami, za sedem dní sedemkrát. Byť tvoj nápoj, čo máš rád, prúdiť k tebe do buniek... Po tom túžim, byť tvoj liek, kvapkou drogy nastokrát. Viac než kyslík maj ma rád, do krvi ma vstrebať skús. Vdýchni si ma z plných pľúc, za deň vsaj ma tisíckrát. Že ma ľúbiš a máš rád – nemusíš už vravieť mi. Len ma dýchaj, buď smädný, neprestajne, miliónkrát... Až za nechty Keď bolesť zachádza za nechty a smútok zamŕza na lícach keď tieseň plazí sa povetrím a dusí, do pľúc až tlačí sa Do lásky chcela by schúliť sa vtedy vrkoče zase mať nebáť sa sama Do klbka zvinie svoj malý svet šedý zaskučí jak psíča chýba mu mama Len tak... Len tak sa dať vetrom unášať do očí vysmiať sa času raz lietať si bezcieľne jak vtáča s vesmírom na chvíľu skúsiť zrásť So slnkom ráno sa pozdraviť objať sa so svetom s radosťou veriť, že všetko sa raz spraví len sa tak odvážiť byť prostou Začarovaný kruh (geometricko-fyzikálny pohľad na vec:–) Začal od nuly. Súradnice jeho úspechu sa pohybovali zrýchleným priamočiarym pohybom nahor. Takmer kolmo. Myslel si, že priamka jeho šťastia mieri do nekonečna. Mýlil sa. Bola to úsečka. Jej koncový bod narazil na naklonenú rovinu. Šikmú plochu. Nekontrolovaným chaotickým pohybom sa pokúšal nájsť stratenú rovnováhu. Sínusoida jeho existencie prudko oscilovala v horizontálnej rovine. Raz bol hore, potom dolu. Dlho trvalo, kým amplitúda jeho kmitavého pohybu splynula s osou. Konečne klesla na nulu. Rovnomerným priamočiarym pohybom začal opäť napredovať. Prekonal silu gravitácie a opatrne postupoval nahor. Cestou najmenšieho odporu. * Neveril, že ich cesty sa niekedy stretnú. Sprvoti vyzerali ako rovnobežky. Neboli. V neznámom bode X sa trajektórie jeho a jej osudu preťali. Dve opačne nabité častice sa neuveriteľnou silou začali priťahovať. V čase T (v deň D) splynuli v jednu. * Chvíľu žili šťastne. Osudným sa mu stali dva trojuholníky. Príležitostný trojuholník v jeho živote a potom ten bermudský. Cestou z exotickej dovolenky sa ich láska utopila. Ne(z)vratne. Z počiatočného napätia v ich vzťahu už ostal iba prúd. Takmer ho zabil. A pripravil o majetok. Pochopil, že je opäť na nule. A že jeho život je kruh. Začarovaný. Čakanie Oči by spali, no zatúlané myšlienky sa chcú rozprávať. Čakajú na dážď, čo ich premôže a očistí od prachu dňa. Obloha temnie a nebo sa rozčuľuje. Hnevá sa a kričí z plného hrdla. Kvap, kvap, kvap... Ach, to je vôňa! Tak vonia iba letná noc, keď sa už nebo unaví. Zaháňam myšlienky do košiara, už počuť len ich šepot. Možno bude padať hviezda. Kvap, kvap, kvap, kvap, kvap, kvap. Otváram oblok a usmievam sa na mesiac. Možno bude padať hviezda... 4 Haiku (na tému 4 ročné obdobia) Daj mi ruku, poď Už rozkvitli čerešne Sladké máš pery * Čimčarára Čim lastovičky naháňa Slnko sa smeje * Symfónia farieb v ospanlivom andante hrá v mojich očiach * Zrosené okno Za ním biele obrazy Máme periny Šťastie Načisto zoschol už zvyšný kus chleba pod prachom stráca sa soľ nie je mi slávnostných obrusov treba nadarmo prestieram stôl Ako vždy doteraz znova ma obíde zastaví inde sa na lepšom obede ... raz... bol ako pavúk čo striehne na svoju obeť nenápadne v kúte života čakal a spriadal si svoje siete trpezlivo vedel že raz ju dostane ... raz... schúlená do seba slabá a bezbranná do duše uzamkla klenoty žitia svojho schovala pred ním kľúč ach aká zviazaná slabá a bezmocná ustatá zlomená ostala zrazu vetrisko strachu kmáše ňou vytrvalo ... raz... vždy sa bála pavúkov 3 Haiku (citoslovcové) Tik-tak, tik-tak, tik Zrkadlo sa vysmieva Tak už prestaň! Prásk! * Klopi-klopi-klop znie tichom letnej noci spolu s klavírom * Kvap-kvap, kvap-kvap, kvap Mračná praskli vo švíkoch Zem sa umýva Trojštvrťová Na perách slnko, oči už ladia Orchester rána v rozpuku na strunách duše brnká mi Raz-dva-tri raz-dva-tri (Dnes sa možno dotknem slnka) Raz-dva-tri raz-dva-tri... Rozhovor s dušou Nie je tvoj idol, nikdy ním nebol – vždy sa ti páčili len tmavé oči. Okolo sivých – skoro jak nebo – začal sa odrazu tvoj život točiť. Nie je vždy dochvíľny, keď chce, je hluchý... Ale má rozum! No v tvrdej hlave... Veselej mysle je! Má však aj muchy... Ktože ich nemá? Veď je to zdravé! Nie je môj idol, nikdy ním nebol – vždy sa mi páčili len tmavé oči. Bez jeho sivých nie som však sebou... Sivá je vždy sivá! Vo dne i v noci! (Pravdu máš, dušička. Veď vie aj kosiť:–) |
|
| sitemap | © 2010 Jaroslava Kuchtová. Všetky práva vyhradené. |